Informácie o korupcii

Pojem korupcia nie je v právnom poriadku presne definovaný prostredníctvom jednotiacej definície, ktorá by vystihovala spoločné znaky rozličných foriem korupčného správania sa. Možno vo všeobecnosti konštatovať, že ide o protispoločenské a protiprávne javy vo verejnom aj súkromnom sektore, ako sú trestné činy prijímania úplatku, podplácania, nepriameho úplatkárstva, volebnej korupcie a niekedy aj zneužívania právomoci verejného činiteľa. Správanie sa ľudí, ktorí úplatok poskytujú, ako aj tých, ktorí úplatok prijímajú, je v rozpore so zákonmi. Výsledkom toho je na jednej strane „spokojnosť“ jednotlivca nad poskytnutím neoprávnenej výhody a na strane druhej poškodzovanie verejnosti a nezákonné finančné obohacovanie sa jednotlivca. 

Príjmanie úplatku (§328-§331 Trestného zákona) znamená žiadať, dať si sľúbiť či prijať určité plnenie majetkovej alebo nemajetkovej povahy, na ktoré by inak podplácaná osoba nemala nárok za to, aby podplácajúcej osobe poskytla určité výhody, spočívajúce v porušení svojich povinností vyplývajúcich zo zamestnania, povolania, funkcie alebo postavenia, tzn. pasívna korupcia, úplatkárstvo, osoba sa necháva podplácať. 

Podplácanie (§332-§335 Trestného zákona) znamená sľúbiť, ponúknuť alebo poskytnúť určité plnenie majetkovej alebo nemajetkovej povahy zo strany podplácajúcej osoby, na ktoré by inak podplácaná osoba nemala nárok za to, aby podplácajúcej osobe poskytla určité výhody spočívajúce v porušení svojich povinností vyplývajúcich zo zamestnania, povolania, funkcie alebo postavenia, tzn. aktívna korupcia, osoba podpláca. 

Nepriama korupcia (§336 Trestného zákona) je založená na prijímaní úplatku osobou, ktorá má ďalej svojím vplyvom pôsobiť na iného, aby ten poskytol podplácajúcej osobe určité výhody, spočívajúce v porušení svojich povinností vyplývajúcich zo zamestnania, povolania, funkcie alebo postavenia.

Za volebnú korupciu (§ 336a Trestného zákona) sa považuje poskytnutie, ponuka alebo prísľub úplatku voličovi za to, že bude voliť určitým spôsobom, alebo že nebude voliť určitým spôsobom, prípadne, že nebude voliť vôbec, alebo sa nezúčastní na voľbách alebo na referende alebo na ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky. Trestné však nie je len dávanie úplatku, ale aj prijímanie úplatku. To znamená, že trestné je aj konanie voliča, ktorý príjme, žiada, alebo si dá sľúbiť úplatok, aby konal takýmto spôsobom.

Existuje tenká hranica medzi tým, čo je a čo už nie je úplatkom pri volebnej korupcii. Bežné konanie, ktoré je súčasťou volebnej kampane - napríklad ponuka upomienkových predmetov ako perá či reflexné pásky s logom politickej strany - nie je volebnou korupciou. Pri volebnej korupcii ide o konanie, ktoré už bezprostredne a priamo ovplyvňuje rozhodnutie voliča. Zvyčajne k nej dochádza vo veľmi krátkom období pred volebným aktom. Zároveň je volebná korupcia adresná, t.j. na rozdiel od volebnej kampane sa vzťahuje  na konkrétneho voliča. Volebná korupcia je tiež v priamom rozpore s princípom tajného hlasovania.

Trestný zákon vo svojich ustanoveniach upravuje aj trestné činy súvisiace s korupciou, t.j. protiprávnosť korupcie je obsiahnutá v ich skutkových podstatách.
Ide o:

• zneužívanie právomoci verejného činiteľa (§326 Trestného zákona) 
• legalizácia príjmu z trestnej činnosti (§233-§234 Trestného zákona)
• machinácie v súvislosti s konkurzným a vyrovnávacím konaním (§241 Trestného zákona)
• machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe (§266-§268 Trestného zákona)

Akýkoľvek prejav korupcie je na Slovensku trestným činom. Trestné stíhanie majú v rukách výlučne štátne orgány. Preto občania nemôžu priamo podávať na páchateľov obžalobu, ale môžu polícii a prokuratúre oznamovať svoje podozrenia.

Povinnosť oznamovať korupciu je uložená v ustanovení  § 340 ods. 1 Trestného zákona, ktorý upravuje trestnú zodpovednosť za neoznámenie trestného činu. Podmienkou je, aby sa občan hodnoverným spôsobom dozvedel o tom, že bol spáchaný niektorý z trestných činov korupcie. Časť oznamovateľov má obavy z prípadných právnych následkov, ak sa podozrivému nepodarí preukázať vinu. Ak si oznamovateľ preukázateľne vymýšľal a klamal, môže skutočne na súde skončiť on. Aj krivé obvinenie je totiž trestné. Ak boli uvedené iba pravdivé skutočnosti, nemá sa oznamovateľ čoho báť. Je dôležité vedieť, že trestnoprávnu zodpovednosť má aj ten, kto sa hodnoverným spôsobom dozvedel o spáchaní niektorého z trestných činov korupcie a neoznámil to orgánom činným v trestnom konaní (polícia, prokuratúra, vyšetrovatelia).

Naopak, pri trestných činoch nepriamej korupcie a podplácania je možné vyhnúť sa trestnosti, ak páchateľ úplatok poskytol alebo sľúbil len preto, že bol o to požiadaný a urobil o tom dobrovoľne bez odkladu oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru (§ 86 ods. 1 písm. f) = účinná ľútosť. V súčasnosti je trestné nielen neoznámenie trestného činu korupcie, ale aj jeho neprekazenie. Ustanovenie §341 ods. 1 Trestného zákona ukladá povinnosť oznámiť orgánom činným v trestnom konaní prípravu niektorého z trestných činov korupcie.

Definícia závažnej protispoločenskej činnosti
Zákon vymedzuje závažnú protispoločenskú činnosť ako protiprávne konanie, ktoré je:

• niektorým z trestných činov verejných činiteľov, korupcie, machinácie pri verejnom obstarávaní alebo poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev
• trestným činom s hornou hranicou trestu odňatia slobody prevyšujúcou tri roky alebo
• správnym deliktom, za ktorý možno uložiť pokutu vo výške najmenej 50.000 eur.

Pod zákon budú spadať vybrané trestné činy a správne delikty (definované ako závažná protispoločenská činnosť), ako aj iná protispoločenská činnosť a v rámci nej napríklad aj nehospodárne či neetické konanie.

Definícia oznamovateľa 
Oznamovateľom je fyzická osoba, ktorá v dobrej viere urobí oznámenie príslušnému orgánu a uvedie v ňom skutočnosti, o ktorých sa dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie a ktoré môžu významnou mierou prispieť alebo prispeli k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu alebo usvedčeniu jej páchateľa.

Poskytovanie ochrany 
Ochrana zamestnanca sa bude poskytovať v niekoľkých rovinách v závislosti od toho, či oznámenie urobí smerom navonok vo forme trestného oznámenia alebo podnetu na začatie konania o správnom delikte alebo či podnet podal smerom dovnútra zamestnávateľa v rámci navrhovaného vnútorného systému. Takisto môže ísť buď o preventívnu ochranu alebo následné ochranné opatrenia.

Cieľ zákona
Zákon si kladie za cieľ prijatím ochranných opatrení motivovať zamestnancov, oznamovať protispoločenskú činnosť, o ktorej sa dozvedeli v súvislosti so svojím zamestnaním. Predpokladá sa tiež zlepšenie odhaľovania protispoločenskej činnosti a jej páchateľov, a tým aj zníženie takto spôsobených škôd.

9. december je vyhlásený za Medzinárodný deň boja proti korupcii. V tento deň v roku 2005 vstúpil do účinnosti Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii, ktorý bol podpísaný na Konferencii na vysokej úrovni v Méride v Mexiku, ktorá sa konala v dňoch 9. - 11. decembra 2003. Účinnosť nadobudol 14. decembra 2005. Pre Slovenskú republiku nadobudol dohovor platnosť dňa 1. júla 2006. Medzinárodný deň boja proti korupcii slúži na upozornenie spoločnosti na celosvetový výskyt korupcie a na prezentovanie návrhov na jej potláčanie. Poukazuje na nevyhnutnosť zaoberať sa problematikou korupcie a jej potláčaním na všetkých úrovniach.

Podozrenie zo spáchania trestného činu prijímania úplatku, podplácania, nepriamej korupcie a volebnej korupcie v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 300/2005 Z.z.v znení neskorších predpisov (Trestný zákon) neváhajte oznámiť na bezplatnom telefónnom čísle 0800 111 001.
Podozrenia možno podať aj anonymne. Ak však chcete byť o výsledku prešetrenia informovaní, je potrebné uviesť kontaktné údaje: meno, priezvisko,adresu, telefón, prípadne e-mail.
Antikorupčná linka je k dispozícii v pracovnýchdňoch v čase od 8.30 do 14.30 hod.

Kam  nahlasovať korupciu: 
http://www.bojprotikorupcii.vlada.gov.sk/kam-nahlasovat-korupciu/